Cuba

Una identità in movimento

Las salutaciones a los santos

Rómulo Lachatañeré



A Eleguá:
Eleguá aqui boru aqui boi bochiche olua
mi omatielli olua atacasorde alacomaco mani
bata adoridale jolo yaguna eleku unsuku ubeleku
sukun a la róyo usu eye.
Otro:
Echú agó gó Echú a la guana Echú agó ti gango
Echú ayo mama quena moyuba olou moyuba bana
moyuba iyalocha kinkamache came -r- Ikú cama rano cama
rofo cama iña cama arayé eno unlo
quebofi queboada.

A Ogún:
Aguanillí irebeyo ama kan oke aguana ashe
irisha oké okó moforibale oké.

A Ochosi:
Ochosi achó niguere iyá-n iyeguire odemata ode
baru baroliyo akiko mosiere kama -r- Ikú kama
arene kama areyo kama arofo.

A Ichaoco (Orisha Oko):
Ichaoko ofé té Ikú orí ayé.

A San Rafael:
Kinkamache Inlé kinkamache oba la kinkamache
oba oké kinkamache aina kinkamache dada
kinkamache beyi oro taede kaide alaba Olofi
kunke Olordumare.

A Ochún:
Oshú duro ama dubule duro ganga labosi.

A San Lázaro:
Baba lu Ayé ogo ro nigan iba eloni a'guá litasa
babá sanlao iba eloni agroiìiga chacauna iba
eloni.
Otro:
Jekua Baba lu Ayé agronica
Jekua Babá mío nibagu
nibago ardo obisa
Jekua Babá fidenu.

A Agayú:
Agayú sholá ki ni ba cholu iba eloni.

A Changó:
Oba kosó kisi ekó akama sía okuni
buburu buburuku ki ton lo oguo oba
chocotó ka'guó cabo si illé.

A los Jimaguas:
Ebeyi oro alaba cainde achó niré'guá fumi orún
ale i'guá male nire a -r-Ikú niché guá nota
cofi adenu kimbach nire Ikú cafó aró cafó eyo
cafó ilé tutú lama tutú la r'oyó otu a'guá ba
osi a'guá aché omi tutu.

A Obatalá:
Babá erú ayé Obatalá erú ayé
Obatalá erú ayé m'oguá yé
m'oguá Ogún aché babá
aché yeyé jekua babá.

A Yeguá:
Yeguá orí masó olú kara okí aba yoko ada iba
babá iba yeyé Ogún ode Ogún odo ilé a guá are
afokoleri ilé tutu aña tuto unto da ofún orí ma
guá ayo.

A Oyá
Yansán aki lorda akí memo enu onticono
kue kue Oyá igu-orí guá aro
ayé Orunla mío bombo nilo
Jegua jey Yansán ari Ikú
Jer jeri obini dodo.

A Yemayá:
Yemayá atara ma guá a sayabí 0lokun
babalorde afoyunde acre okokun
a sayabí Olokin Yemayá ma ayé le-guo
oniballe oba iyalorde atara ma guá
oké ri okún akua a oye
savia pavia Olokún aya akoto
akú a oye achá oko orí ayé offe Ikú.

Dos mós a Ochún, la dueña de Cuba:
Ilé tutu iña tutu la ro Oyo
iyá mi ladisú alimade ordu
iyá mi opuletu orisha egué
banganire guañale guañale
ka oguó si banga anire
i ti ekó go oguó si alima de ordo
Ochún iya mi oguó
iyá mi ubú
Ochún more yeyé oooo!

Finalmente:
Ochún mo'ri yeyé o
aladé ko yu oni male
eni ti ti ekó ofidere ma oto efún
eni gua ni kado magueni cobori
ñagueni cobori.


Tomado de: RÓMULO LACHATAÑERÉ, El sistema religioso de los afrocubanos, La Habana, Editorial de Ciencias Sociales, pp. 140-142


Cuba. Una identità in movimento

Webmaster: Carlo Nobili — Antropologo americanista, Roma, Italia

© 2000-2009 Tutti i diritti riservati — Derechos reservados

Statistiche - Estadisticas